Československá komunistická rozviedka sa aktívne angažovala v zahraničí. Jej úlohou bolo ovplyvniť verejnú mienku na Západe v duchu oficiálnej zahraničnej politiky ČSSR. Išlo o súčasť tzv. aktívnych opatrení.
Už v predošlej časti sme sa venovali jednej z najznámejších tajných akcií ŠtB – Operácii Neptún. Dnes sa pozrieme na niektoré z aktivít tajnej služby v zahraničí.
Fingovaná demonštrácia a užitočný pravnuk
Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968 bolo úlohou ŠtB presvedčiť domácu aj zahraničnú verejnosť o tom, že vpád a následná normalizácia boli vlastne bratská pomoc pred kolapsom krajiny.
V Československu sa medzičasom sformovala skupina intelektuálov a odporcov normalizácie okolo vyhlásenia Charta 77, ktorá otvorene kritizovala pomery v Československu a najmä nedodržiavanie základných ľudských práv ku ktorým sa ČSSR sama zaviazala v Helsinskom dohovore v roku 1975. Domácou odpoveďou bola takzvaná Anticharta, ktorú podpisovali ľudia poplatní režimu. No tá nemala taký dosah, najmä v zahraničí.
Aj preto v roku 1979 sa pri príležitosti jedenásteho výročia Pražskej jari konala v Londýne demonštrácia na podporu normalizačného režimu v ČSSR. Oficiálne ju organizovala Nová komunistická strana Británie. V skutočnosti však bola súčasťou tajnej operácie ŠtB s krycím názvom „Oceán II.“
Zúčastnilo sa jej približne 300 ľudí. Vystúpil napríklad pravnuk Karla Marxa a ľavicový novinár a právnik Jean Robert Longuet. Ten Pražskú jar a proces uvoľňovania režimu v ČSSR označil za aktivitu CIA.
„Keď som študoval udalosti, ku ktorým došlo v Československu v roku 1968, znovu som narazil na metódy americkej špionážnej služby CIA, na metódy pripomínajúce praktiky roku 1948. Teraz sa západná tlač snaží rozprúdiť kampaň okolo hŕstky ľudí, ktorí odmietajú rešpektovať zákony socialistického Československa,“ vyhlásil Longuet.
Longuet niekoľkokrát navštívil Českoslovenko, údajne kvôli podkladovému materiálu k jeho knihe „V srdci Európy: Pražské jaro alebo jeseň?“ Pri českom vydaní štát zorganizoval tlačovú konferenciu, na ktorej nechýbali poznámky o tom, aké neochotné boli nakladateľstvá na západe knihu vydať. Presne v štýle súčasných online hesiel „Čítajte, kím nesmažú!“ alebo „Vlády nám niečo taja…“
ŠtB ako Pat a Mat
ŠtB v zahraničí zasahovala aj proti exilovému časopisu „Svědectví“ so sídlom v Paríži, ktorý bol komunistom tŕňom v oku. Časopis sa totiž tajne dostával aj do Československa. Komplet online archív je prístupný tu.
V roku 1976 ŠtB zahájila akciu Hniezdo. V redakcii sa komunistickým agentom až po niekoľkých nepodarených pokusoch a neuveriteľných štyroch rokoch (!!!) nakoniec podarilo tajne inštalovať odpočúvacie zariadenie.
Čítanie dokumentov o tejto operácii však skôr pripomína rozprávku Pat a Mat a nie operáciu elitnej rozviedky. Neuveriteľné množstvo chýb, nezdarov a pokusov. Až to tak vyzerá, že niekto vnútri ŠtB akciu sabotoval.
Najprv mali problémy vôbec dostať odpočúvacie zariadenie do Francúzska. Po tom sa nevedeli do redakcie dostať, lebo vyrobené kľúče nefungovali. Následne zistili, že vysielačka má vybité batérie a vo Francúzsku sa žiadna vhodná nedala zohnať, tak odpočúvacie zariadenie putovalo späť do Prahy na kontrolu. Šifrovanie bolo prakticky nulové. Následne sa podarilo vysielačku inštalovať ale už po štyroch mesiacoch sa opäť vybili baterky.
Nakoniec od decembra 1980 do júla 1987 predsa len nejaké rozhovory nahrali. Zozbierané nahrávky boli zostrihané a vznikla rozhlasová relácia s názvom Hovory z druhej strany, ktoré využila na sovietsku propagandu. Pripravil ich redaktor Československého rozhlasu Petr Voldán.
Podobnú reláciu s názvom Rozhovory z druhej strany odvysielal rozhlas už v roku 1974. Pozostávali z telefonických rozhovorov, ktoré nahral agent Ervín Marák. Tentokrát sa jednalo o aktívne opatrenie „SAKURA“ proti Rádiu Slobodná Európa.
Akcia proti časopisu „Svědectví“ však nevyšla tak, ako si ŠtB sľubovala. V roku 1982 sa preto uskutočnila akcia Tchor. Redaktorov časopisu zrejme malo vystrašiť alebo aspoň znepríjemniť prácu rozbitie ampulky s nepríjemne zapáchajúcou chemikáliou. Ani to však nepomohlo.
HIV z amerického laboratória
Československí tajní agenti pôsobili aj v Grécku, kde sa snažili krajinu preklopiť do komunistického košiara, keďže v krajine komunisti mali silnú podporu a neboli marginalizovaní oproti zvyšnému Západu.
Tajní agenti mali v Grécku šíriť informácie, že AIDS pochádza z USA a ohniskom šírenia nákazy v Grécku majú byť práve tamojšie americké vojenské základne. Ako zámienka poslúžil príkaz vtedajšieho amerického ministra obrany Caspara Weinbergera k vykonávaniu povinných lekárskych prehliadok, ktoré sa zameriavali na odhaľovania choroby AIDS medzi vojakmi.
Cieľom agentov bolo vyvolať odpor Grékov voči vojenskej prítomnosti Američanov. Verejná mienka Grékov bola manipulovaná prostredníctvom šírenia letákov a malo byť zaistené, aby sa (dez)informácie objavili aj v miestnych médiách.
Takéto informácie šírila aj sovietska KGB v rámci tzv. „operácie Infektion“ počas 80. rokov. Tá sa začala, keď v dovtedy takmer neznámych indických novinách Patriot vyšiel anonymný článok, podľa ktorého bol AIDS experimentom USA.
Konšpirácia prežila svojich tvorcov
Tajné služby si uvedomovali potenciál, aký má táto konšpirácia. Až taký, že prežila jej tvorcov. Nikdy nepotvrdená informácia, že vírus HIV spôsobujúci chorobu AIDS bol vytvorený umelo sa šírila naďalej.
V roku 1991 noviny v Zimbabwe vydali článok, podľa ktorého vírus stvorili USA a CIA sa podieľala na exporte kondómov, na ktorých sa nachádzal vírus HIV.
Podľa prieskumu z roku 1992, až 15 percent Američanov verilo, že vírus bol vyrobený v laboratóriu. Podľa ďalšej štúdie z roku 2005 si takmer 50% afro-američanov myslelo, že vírus je vyrobený človekom.
O jeho pôvode sa konšpiruje dodnes. Napríklad Zem&Vek špekuloval, že mohol byť vyvinutý na kontrolovanie celosvetovej populácie.
Na to sa však vírus šíri komplikovane a zabíja pomaly, je preto oveľa pravdepodobnejšie, že sa na ľudí preniesol ako zmutovaný vírus z primátov.
