Mýty o neutrálnom Slovensku

Mýty o neutrálnom Slovensku

HISTÓRIA UKAZUJE, ŽE ALIANCIE NEFUNGUJÚ

TVRDENIE: Mníchovská zrada veľmocí voči Československu v roku 1938 je dôkaz, že aliancie nefungujú. Rovnako ako vtedy by sa na nás v rozhodujúcej chvíli vykašľali aj dnes.

REALITA: Je dôležité poznať históriu a zobrať si z nej ponaučenia, no nemožno ju považovať za vešteckú guľu. Aliancia medzi Československom a západnými mocnosťami v roku 1938 naozaj zlyhala, no v iných prípadoch fungovali aliancie veľmi dobre a najlepším príkladom je práve Severoatlantická aliancia. Počas celej Studenej vojny fungovalo NATO ako jediná bariéra ďalšej expanzie Sovietskeho zväzu. Princíp odstrašenia americkou vojenskou silou bol pre Nemecko, Nórsko, Turecko, Holandsko a mnohé ďalšie štáty garanciou mieru a bezpečnosti. Bola to naopak neutralita, ktorá ako záruka bezpečnosti v minulosti tak často nefungovala: Za posledných sto rokov bol neutrálny štát vojensky napadnutý viac ako tucetkrát. Posledným príkladom je Ukrajina, ktorá mala neutralitu od roku 2010 zakotvenú v zákone.

NEUTRALITA NÁM ZARUČÍ BEZPEČNOSŤ

TVRDENIE: Nepotrebujeme NATO, aby sme boli v bezpečí. Nadštandardne dobré vzťahy s Ruskom sú pre Slovensko dostatočnou garanciou. Slovensko môže byť neutrálne po vzore Švajčiarska.

REALITA: Neutralita nám nezaručí nič, tak ako nič nezaručila Belgicku, Dánsku, Estónsku, Fínsku, Holandsku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku, Nórsku, Rakúsku, či Ukrajine pred nami. Neutralita by nám naopak vzala ochranný dáždnik spojenectva so západnými mocnosťami, zvýšila našu zraniteľnosť a opäť nás vystavila vplyvu Moskvy. Dávať Slovensku za príklad švajčiarsku neutralitu nedáva zmysel, pretože jeho geografické, historické, vojenské, ekonomické a politické charakteristiky sú odlišné. Navyše, akou garanciou by bola neutralita a dobré vzťahy s Ruskom pre nás, keď neochránila neutrálnu slovanskú a navyše pravoslávnu Ukrajinu?

PANSLAVIZMUS NAMIESTO EÚ A NATO

TVRDENIE: Slovensko nepatrí na Západ. Hodnoty, ktoré predstavuje Európska únia sú nám cudzie. Európska únia a NATO stavajú slovanské národy proti sebe.

REALITA: Panslavizmus stavia etnickú príslušnosť nad to, kde chceme patriť hodnotovo, ekonomicky a civilizačne. Ako vidno na agresii voči Ukrajine v roku 2014, invázii do Československa v roku 1968, či obsadení Poľska v roku 1939, panslavizmus nič nezaručuje. Je vedome zneužívaný na podnecovanie nacionalistických prúdov v spoločnosti a oslabovanie našich väzieb v rámci Európskej únie a NATO. Argument, že západné hodnoty sú nám cudzie, sme odmietli v roku 1989 a potom opäť v roku 1998. Slobodne sme sa rozhodli integrovať sa do euroatlantických štruktúr. Demokratické zriadenie, vláda zákona, rešpektovanie ľudských práv a občianskych slobôd po vzore Nemecka, Dánska, či Švédska, to nie sú hodnoty, ktorých by sme sa chceli opäť vzdať. Štátna cenzúra médiíväznenie a vraždenie novinárov a aktivistov, prepojenie štátu a mafie, či ekonomika závislá na exporte surovín nie sú pre nás.

MOST MEDZI VÝCHODOM A ZÁPADOM

TVRDENIE: Slovensko nepatrí ani na Východ ani na Západ, musí byť rovnako blízko k obom, byť mostom medzi Východom a Západom, k čomu nás predurčuje okrem iného aj naša geografická poloha.

REALITA: Budovanie Mečiarovho režimu v druhej polovici 90. rokov bolo v znamení úzkej spolupráce s Ruskom a odmietnutí našej euroatlantickej integrácie. Takzvaný most medzi Východom a Západom existoval iba vo fantázii vtedajšej moci, v skutočnosti nás nik ako sprostredkovateľa nepotreboval. Slovensko sa stalo nepodstatnou „čiernou dierou“ v Európe v ktorej dochádzalo k rozkladu demokratických pravidiel a bezprecedentnému rozkrádaniu štátnych prostriedkov, čoho následky znášame dodnes. Po tom, ako sme vo voľbách v roku 1998 tento štýl vládnutia odmietli, sa nám podarilo integrovať do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), Severoatlantickej aliancie (NATO), Európskej únie a dokonca (na rozdiel od väčšiny štátov strednej a východnej Európy) do najužšieho integračného jadra, do eurozóny.