Slovensko má šťastie, že Rusko a Čína si ho nevšímajú

Slovensko má šťastie, že Rusko a Čína si ho nevšímajú

Seriózne inštitúcie nevedia ľudí na Facebooku zaujať tak, ako dezinformácie. Vyplýva to zo správy analytickeho útvaru Ministerstva obrany SR ohľadom dezinformácií okolo pandémie COVID-19. Aj napriek tomu, že Slovensko nie je cieľom veľkých dezinformačných kampaní zo zahraničia, na sociálnych sieťach sa stále veľmi ľahko šíria nepravdivé informácie.

Podľa správy rezortu obrany dezinformácie sú najčastejšie šírené z Číny, Ruska a Iránu. Najmä v prípade prvých dvoch šíriteľov sa objavili znaky systematickosti. Štáty navyše spolupracujú a vzájomne si potvrdzujú svoje naratívy. Najrozšírenejšie hoaxy sa týkali pôvodu koronavírusu.

V tomto prípade má však Slovensko šťastie a nestalo sa terčom cielenej masovej dezinformačnej kampane. To už nemôžu povedať pobaltské štáty. Tam Rusko šíri napríklad správy, že Európska únia naschvál ničí ekonomiku pobaltských krajín.

Pandémia koronavírusu nezvýšila celkový počet dezinformácií oproti iným obdobiam. Prajú im najviac sociálne siete. 

Výrazný dosah mala klamlivá informácia, že sa pandémia využíva na tichý presun amerických vojsk smerom na východ. Túto správu šíril napríklad podpredseda ĽSNS a europoslanec Milan Uhrík.

Ďalšou častou dezinformačnou správou je, že Európska únia nepomáha dostatočne na rozdiel od Číny či Ruska. Európsku úniu spochybňoval napríklad Marián Kotleba.

Podľa prieskumu agentúry Focus pre Denník N si až 67% opýtaných myslí, že Čína pomáha Slovensku, ďalších 25% verí v pomoc Ruska a iba 22% je presvedčených o pomoci Európskej únie.

V skutočnosti však žiadna pomoc zo strany Ruska nie je evidovaná a čínska pomoc je vo forme zdravotníckych pomôcok, za väčšinu ktorých Slovensko riadne zaplatilo. EÚ pomáha najmä s ekonomickými dôsledkami pandémie.

V neposlednom rade sa Slovenskom šírili rôzne poplašné správy, ako napríklad, že bolo vyhlásené stanné právo či uzavretá Bratislava.

Nelichotivá je tiež správa, že alternatívne dezinformačné stránky na Facebooku majú výrazne väčší dosah na užívateľov ako príspevky štátnych inštitúcií. 

Najviac interakcií v pomere k počtu sledovateľov bolo zaznamenaných v prípade Hlavných správ. 

Podľa ministerstva obrany, hlavnými prostriedkami v boji s dezinformáciami sú informovanosť, transparentnosť a overovanie informácií.